V sobotu ráno 22. júna sme sa vychystali na výlet. Cieľom našej cesty mal byť Zapikan, ktorý je súčasťou turistického chodníka na vrch Mazolín. Chceli sme spojiť príjemné s užitočným – pokochať sa peknou prírodou, užiť si teplý deň a spraviť niečo pre svoje zdravie. Počasie nám vyšlo, slniečko pripekalo a v zostave deviatich detí a troch dospelých sme stúpali po lúke čoraz vyššie. Správnu cestu nám potvrdzovali mapy na každom stanovišti. Keď nám mapa ukázala len 10 minútovú vzdialenosť od nášho cieľa, mali sme na výber dve cesty. Podľa mapy mala byť správna tá vpravo, tak sme vošli do lesa, potili sa pri výraznom stúpaní a hoci nás zneistilo, že je cesta akási pridlhá, späť sme sa nevrátili. Keď sa pred nami vynorila nádherná lúka s ďalšou mapou, uľavilo sa nám, že sme sa nestratili. Zistili sme však, že to nie je Zapikan, ale už ďalšie stanovište. Boli sme sklamaní, unavení a hladní, preto sme sa rozhodli, že Zapikan nájdeme inokedy. Vrátili sme sa k nášmu východiskovému bodu, kde sme si upiekli a zjedli voňavé klobásky. Zrazu nám nevadilo, že sme nedošli do cieľa. Dôležitejšie bolo, že sme mali spoločný zážitok a že nám spolu bolo dobre.